ak čokoľvek opisujem, opisujem to slovami, ktoré ale na presný opis širokej škály pocitov nestačia …
a teda súhlasím, už v samotnom momente opisu slovami nehovorím pravdu … 🙂
no, rozhodne by sme to mali jednoduchšie, ak by sme sa vedeli dorozumievať srdciami, .. jednoducho by sme ozaj počuli, čo hovorí srdce iných … ušetrilo by nám to spústu frustrácii zo špekulovania nad tým, prečo, ako, či správne niekto niečo pochopil …
myslím, že toto je práve cieľom boha, aby sme sa dostali na túto úroveň, … toto si treba fakt zaslúžiť, .. ( nesprávne slovo, zasa , no nenapadlo ma iné 😕 ) … tak radšej byť iba ticho … 😀
teraz si trafila kliniec po hlavičke! Pri channelingu začíname tým, že sa dorozumievame buď slovami (najslabšia forma) alebo obrazmi (už lepšie). No a keď dostatočne dlho channeluješ, začínaš sa dorozumievať pocitmi… Ani slovo, ktoré je významovo nesmierne oklieštené, ani obraz, kde si niečo nemusíš všimnúť, ale pocit, ako to je, ktorý ti umožní raz niečo vyjadriť a keď potrebuješ doplnenie, tak sa do toho pocitu jednoducho vrátiš a pocítiš aj ten zvyšok… 🙂 Niekto z anjelských mi vravel, že pocity sa zapisujú do nášho energetického tela a zostávajú tam vo forme odtlačku, ktorý si môžeš ľubovoľne pozerať – ak sa naučíš nájsť si ho. (Myslím, že to bola Gaia, ale to je aj tak jedno, pretože všetci sme Jedno 😛 – povedala som to sama sebe. 😀 )
ach jooo … ja som istú dobu krídlatím dosť krivdila … 😕 .. videla som ich ako bezemočné bytosti … a to všetko len a len preto, že som nevedela čítať v “ich” srdci … a prečo úvodzovky na ich? … no lebo teraz viem, že som nevedela čítať vo svojom srdci … 😕 … úžas toto, fakt … milujem tie momenty, keď si pripadám ako totálny pablb .. 😕 😉 😀 😀
aatina … cmuuuk … 😀 😀
15. novembra 2010 o 12:20
aatina
🙂 Ja už veru radšej nič nevysvetľujem, lebo, keď skúsim, hneď je oheň na streche…hihihi
Svoje pocity nedokážem dať do slov, tak ich len pozorujem, učím sa z nich a vychutnávam zároveň. Zatiaľ mi je tak dobre, tak viac neriešim 😀
Kus pravdy je vo všetkom…sakra zasa ten uhoľ pohladu, čo nám ho anjeli podstrkovali a začali sme ho používať. 😕
6. septembra 2010 o 18:15
tak toto je dnešný môj citát … hm, ..
ak čokoľvek opisujem, opisujem to slovami, ktoré ale na presný opis širokej škály pocitov nestačia …
a teda súhlasím, už v samotnom momente opisu slovami nehovorím pravdu … 🙂
no, rozhodne by sme to mali jednoduchšie, ak by sme sa vedeli dorozumievať srdciami, .. jednoducho by sme ozaj počuli, čo hovorí srdce iných … ušetrilo by nám to spústu frustrácii zo špekulovania nad tým, prečo, ako, či správne niekto niečo pochopil …
myslím, že toto je práve cieľom boha, aby sme sa dostali na túto úroveň, … toto si treba fakt zaslúžiť, .. ( nesprávne slovo, zasa , no nenapadlo ma iné 😕 ) … tak radšej byť iba ticho … 😀
15. novembra 2010 o 09:55
Lilah,
teraz si trafila kliniec po hlavičke! Pri channelingu začíname tým, že sa dorozumievame buď slovami (najslabšia forma) alebo obrazmi (už lepšie). No a keď dostatočne dlho channeluješ, začínaš sa dorozumievať pocitmi… Ani slovo, ktoré je významovo nesmierne oklieštené, ani obraz, kde si niečo nemusíš všimnúť, ale pocit, ako to je, ktorý ti umožní raz niečo vyjadriť a keď potrebuješ doplnenie, tak sa do toho pocitu jednoducho vrátiš a pocítiš aj ten zvyšok… 🙂 Niekto z anjelských mi vravel, že pocity sa zapisujú do nášho energetického tela a zostávajú tam vo forme odtlačku, ktorý si môžeš ľubovoľne pozerať – ak sa naučíš nájsť si ho. (Myslím, že to bola Gaia, ale to je aj tak jedno, pretože všetci sme Jedno 😛 – povedala som to sama sebe. 😀 )
15. novembra 2010 o 10:37
🙂 Lilah,
presne nad týmto som premýšľala včera, keď som ti písala koment. Ty si mi “šmajzla” myšlienku 😀 😀 😀
15. novembra 2010 o 11:33
heli
ach jooo … ja som istú dobu krídlatím dosť krivdila … 😕 .. videla som ich ako bezemočné bytosti … a to všetko len a len preto, že som nevedela čítať v “ich” srdci … a prečo úvodzovky na ich? … no lebo teraz viem, že som nevedela čítať vo svojom srdci … 😕 … úžas toto, fakt … milujem tie momenty, keď si pripadám ako totálny pablb .. 😕 😉 😀 😀
aatina … cmuuuk … 😀 😀
15. novembra 2010 o 12:20
🙂 Ja už veru radšej nič nevysvetľujem, lebo, keď skúsim, hneď je oheň na streche…hihihi
Svoje pocity nedokážem dať do slov, tak ich len pozorujem, učím sa z nich a vychutnávam zároveň. Zatiaľ mi je tak dobre, tak viac neriešim 😀
17. decembra 2010 o 11:34